Slovenské církve a holocaust
Pred 73 rokmi vydala vláda na Slovensku Nariadenie o právnom postavení Židov, známe aj ako Židovský kódex. Prijaté predpisy spoločensky a hospodársky degradovali židovské obyvateľstvo. Kódex patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe. Do platnosti vstúpil 10. septembra 1941 a práve ním postupne začala deportácia okolo 70-tisíc nevinných ľudí zo Slovenska do koncentračných táborov. Proti kódexu bezvýsledne protestovali aj zástupcovia kresťanských cirkví.
Kódex zbavoval Židov majetku i základných občianskych práv a slobôd. Pod hrozbou väzenia sa zakázalo uzatvárať manželstvo medzi Židmi a nežidmi. Malé deti od šesť rokov, museli byť označené žltou hviezdou. Nesmeli navštevovať kultúrno-spoločenské akcie, vlastniť rádiá a zbrane. Udeliť výnimku z kódexu mohol prezident, ktorý uprednostňoval pokrstených Židov.
„Treba si povedať, že Slovensko veľmi aktívne a servilným spôsobom si nechalo vyviesť desiatky tisíc židovských spoluobčanov, ktorí mohli byť veľkou pridanou hodnotou pre túto spoločnosť."
Povedal predseda Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem na Slovensku Peter Švec.
Proti deportáciám Židov zo Slovenska protestoval aj Vatikán. Prezident prvej Slovenskej republiky Jozef Tiso to považoval za vec radikálov a bol pasívny. Aj po viac ako 70 rokoch od holokaustu sa objavujú na deportácie Židov a ich likvidáciu vo vyhladzovacích táboroch rôzne názory. Katolícky kňaz pôsobiaci v Čadci Emil Floriš počas kázne obvinil Židov, že si za vyvražďovanie v koncentračných táboroch mohli sami.
„Keď sme hovorili, že niekedy z Čadce, z celého Slovenska a celej Európy brali Židov a odvážali do koncentrákov, a viete prečo? Pretože voči nim bola nenávisť, ale oni si tú nenávisť urobili mnohokrát sami.“
Uviedol farár Floriš, ktorý súčasne varoval, že to isté, čo sa stalo Židom sa môže stať aj Rómom:
„A viete prečo? Preto lebo zneužívajú systém a dobrotu ľudí.“
Ako povedal predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský, prejavy antisemitizmu treba odsúdiť. Rovnako však treba prevziať zodpovednosť za svoje slová a činy, aby sme nevytvárali atmosféru bagatelizovania akéhokoľvek zla a nezasievali nenávisť voči komukoľvek.
„Jednoznačne odmietame akúkoľvek nenávisť, rasizmus, zneuctenie ľudskej dôstojnosti ktorejkoľvek ľudskej osoby. Pozitívne nás k tomu motivuje aj príklad z minulosti, keď sa slovenskí katolícki biskupi pastierskym listom z 8. marca 1943 jednoznačne postavili proti deportáciám.“
Skonštatoval predseda KBS S. Zvolenský.
Počas roka 1942 bolo zo Slovenska deportovaných viac ako 57-tisíc Židov. Takmer všetci zahynuli. V ďalšom období po príchode nemeckej armády na Slovensko na jeseň 1944 bolo deportovaných ďalších asi 13 500 ľudí. Na Slovensku po deportáciách ostalo ani nie 20-tisíc Židov. Pred násilným odvlečením utieklo do Maďarska okolo 8-tisíc židovských spoluobčanov a približne 2.000 sa ukrývalo na území Slovenska.
„Holokaust nám vo svojej hrôzyplnosti musí byť výstrahou pred akoukoľvek, hoci aj tou najmiernejšou formou rasizmu a nacionalizmu."
Dodal generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik.
Holokaust je podľa riaditeľa Múzea židovskej kultúry Pavla Mešťana druh genocídy, na ktorý treba stále upozorňovať, aby sa podobné udalosti už nikdy nestali:
„Myslím si, že v takejto podobe už sa nikdy nemôže zopakovať Židom, ale to neznamená, že sa nemôže zopakovať komukoľvek inému.“
